Preskocit navigáciu

59. výročie úmrtia generálmajora Alexandra Kordu nositeľa čestného názvu nášho oddielu


59. výročie úmrtia generálmajora Alexandra Kordu nositeľa čestného názvu nášho oddielu
Dňa 13. septembra 2017 si príslušníci Samohybného delostreleckého oddielu generálmajora Alexandra Kordu pripomenuli 59. výročie úmrtia, nositeľa čestného názvu oddielu. Pri tejto príležitosti veliteľ Samohybného delostreleckého oddielu podplukovník Roman Bobaľ s veliacim poddôstojníkom oddielu nadrotmajstrom Radúzom Balážom a vojenským duchovným nadporučíkom Simonom Czapom položením venca, zapálením sviečky a spoločnou modlitbou si uctili pamiatku generálmajora Alexandra Kordu pri jeho hrobe vo Vrútkach.
Generálmajor in memoriam Alexander Korda sa narodil 18. apríla 1907 vo Vrútkach. Alexander Korda bol 1. októbra 1927 prezentovaný do vojenskej služby v horskom delostreleckom pluku 201 v Ružomberku a odoslaný do Školy na dôstojníkov horského delostrelectva v zálohe v Domažliciach. Po jej absolvovaní v hodnosti čatára ašpiranta ho 23. augusta 1929 prijali ako frekventanta do Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave. Školu úspešne ukončil 26. júla 1931 ako poručík delostrelectva, s predurčením do 7. batérie delostreleckého pluku 1 v Prahe –Ruzyni ako subalterný dôstojník. Neskôr bol zaradený do funkcie dôstojníka pátrača v 4. batérii v Ruzyni a od 1. októbra 1934 v 7. batérii delostreleckého pluku 1 v Bíline. K 1. októbru 1935 bol povýšený do hodnosti nadporučíka. Od 1. októbra 1936 jeho vojenská kariéra pokračovala v delostreleckom pluku 8 v Místku a od konca septembra 1937 v delostreleckom pluku 4 v Josefove.
V čase všeobecných mobilizačných opatrení čs. brannej moci od 23. septembra do 13. októbra 1938 velil 3. batérii delostreleckého pluku 35, ktorý bol v zostave 35. hraničnej oblasti „Vítězslav“ s operačným priestorom v Orlických horách. K 1. novembru 1938 ho pridelili na 2. spravodajské oddelenie štábu 39. hraničnej oblasti „Rafael“ s veliteľstvom v Galante. V tomto služobnom zaradení pôsobil v Dunajskej Strede, po Viedenskej arbitráži v Hlohovci, Trnave a Bratislave. K 1. januáru 1939 prevzal velenie batérie delostreleckého pluku 9 v Bratislave.
Po vzniku Slovenského štátu bol Alexander Korda 15. marca 1939 ustanovený do funkcie veliteľa oddielu a náhradného oddielu delostreleckého pluku 9 v Trnave. 17. mája 1939 ho povýšili na stotníka del. a 7. júla prevelili do delostreleckého pluku 4 v Kežmarku. K 1. októbru 1939 bol stotník Korda ustanovený do funkcie veliteľa delostreleckej skupiny Vojenskej akadémie v Banskej Bystrici.
Po vstupe Slovenska do vojny proti ZSSR odišiel 6. júla 1941 na východný front. Na Slovensko sa vrátil 19. septembra a hneď na druhý deň bol ustanovený za veliteľa delostreleckej skupiny Vojenskej akadémie v Bratislave. V tejto funkcii zotrval až do konca roka 1943. K 1. januáru 1943 ho povýšili na majora a 1. januára 1944 ustanovili za veliteľa vojenského výcvikového tábora Lešť – Oremov Laz. Major Korda bol členom ilegálnej vojenskej odbojovej skupiny „Victoire“, s centrom na Veliteľstve pozemného vojska v Banskej Bystrici.
Po vypuknutí SNP sa 10. septembra 1944 stal veliteľom 25. pešieho práporu „Hron“, ktorý patril do zostavy III. taktickej skupiny „Gerlach“ 1. čs. armády na Slovensku. V roku 1944 sa 19. novembra dostal do nemeckého zajatia. Bol odvlečený do väznice v Bratislave a potom do Nemecka.
Z Nemecka sa podplukovník Korda vrátil 1. júna 1945. Od druhej polovice októbra 1945 vykonával funkciu dočasného zástupcu veliteľa Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave. K 1. októbru 1946 ho povýšili do hodnosti plukovníka delostrelectva. Vo februári 1948 sa okolo neho vytvorila skupina demokraticky zmýšľajúcich dôstojníkov, snažiaca sa čeliť úsiliu komunistov ovládnuť armádu. V máji 1949 plukovníka Kordu a ďalších šiestich dôstojníkov zatkli. V roku 1952 ho premiestnili do Leopoldova a v auguste 1958 Alexandra Kordu previezli do väzenskej nemocnice U sv. Anny v Brne, kde 13. septembra po deviatich rokoch žalárovania zomrel vo veku 51 rokov. Urnu s pozostatkami Alexandra Kordu uložili do spoločnej rodinnej hrobky na cintoríne vo Vrútkach (Stred-306). V októbri 1990 bol rehabilitovaný a povýšený in memoriam do hodnosti generálmajora čs. armády. Vo Vrútkach je po ňom pomenovaná ulica a od roku 1995 je generál Korda čestným občanom mesta in memoriam.
Rozkazom ministra obrany Slovenskej republiky č. 2/2013 o zapožičaní čestného názvu z 31. mája 2013 podľa § 7ods. 3 písm. d) zákona 321/2001 z. z. o Ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov je zapožičaný vojenskému útvaru 1109; Samohybnému delostreleckému oddielu Michalovce čestný názov.
SAMOHYBNÝ DELOSTRELECKÝ ODDIEL GENERÁLMAJORA ALEXANDRA KORDU.
S hrdosťou sa hlásime k jeho odkazu a je nám cťou, že Samohybný delostrelecký oddiel nesie jeho meno vo svojom čestnom názve.

59. výročie úmrtia generálmajora Alexandra Kordu nositeľa čestného názvu nášho oddielu59. výročie úmrtia generálmajora Alexandra Kordu nositeľa čestného názvu nášho oddielu59. výročie úmrtia generálmajora Alexandra Kordu nositeľa čestného názvu nášho oddielu

Autor: npor. Mgr. Simon CZAP , Foto: shdo - Dátum: 13.09.2017
Čítanosť: 3867
Verzia pre tlač

Skočiť na menu


Share